tvorba stromčekov

Osvetľovanie  vozňov

Osvetľovanie mojich osobných vozňov realizujem pomocou dvoch typov dekodérov. Pre všetky "ypsilony" sú to dekodéry z produkcie Petra Ližicu - PeLi. Svojimi možnosťami Peter prakticky prevalcoval Konkurenciu, môžem ich len doporučiť, aj keď pri prvom oboznamovaní sa s možnosťami dekodera to bude vypadať ako riadenie raketoplánu. Akonáhle sa však všetkými možnosťami prelúskate, zistíte, že každý voz si môžete naprogramovať presne podľa osobného vkusu. Druhým typom dekoderov sú dekodery Mariana Vargu - MaVa, ktorý na moje prosby vyrobil viacfunkčné osvetľovacie dekodery pre rôzne typy vozňov rady Bp, WR, Ciy, Ba, Bim, atď..... Inštaláciu všetkých osvetľovacích dekoderov by mal zvládnuť každý priemerne zručný modelár. Vo všeobecnosti však platí, že osobné vozne má význam osvetľovať vtedy, ak do interiéru osadíte aspoň cestujúcich. V mnohých prípadoch sa oplatí však s interiérom trošku "pohrať".

Ozvučovanie  lokomotív

Ozvučovanie lokomotív je vo väčšine prípadov spojené s digitalizáciou analogovej lokomotívy, ktorá má, alebo nemá prípravu na digitalizáciu. Najjednochšie sa ozvučí lokomotíva, ktorá má tzv. prípravu spočúvajúcu v konektore, do ktorého stačí vložiť správny zvukový dekoder a pokiaľ je vybavená reproduktorom netreba nič viac robiť. Vo väčšine prípadov je však potrebné osadiť do lokomotívy aj správne zvolený reproduktor. Najťažšie sa ozvučujú lokomotívy, u ktorých výrobca s ozvučením vôbec neplánoval a tak je v nich minimum miesta pre dekoder a reproduktor. Rozhodne nedoporučujem začínať ozvučovanie u takýchto lokomotív.  Dekodery majú od výroby prednastavené základné zvuky, avšak rozhodne sa nedajú porovnať ani množstvom, autentičnosťou, či kvalitou spracovania od špičkových producentov ( Petr Smutek - JACEK, ARTOL, Henning Sound ap. ) Kvalitu výsledného zvukového prejavu bude však určovať nielen zvukový projekt nahraný v dekodery, ale aj reproduktor a jeho ozvučnica. Pre väčšinu svojich lokomotív si vyrábam ozvučnice sám. Samozrejme nie sú to reproduktory, aké mi stoja "v obýváku" z triedy High-End, napájané Bi-Amping.... ale fyzikálne zákony platia aj tu. Čím väčšia ozvučnica tým hlbší a čistejší zvuk.  Ozvučnica by mala byť nielen zvukotesná, pevná, ale zároveň aj dostatočne pružná. Reproduktor musí byť upevnený takým spôsobom, aby nespôsoboval nežiadúce rezonancie.  Prehrávaný zvuk by mal byť potom čistý, bez rušivých pazvukov. Ozvučená lokomotíva je potom skutočným oživením Vašej diorámy, či koľajiska.

Ovládanie  môjho  koľajiska

Chvíľku som experimentoval s ovládaním môjho koľajiska cez PC, avšak vzhľadom na typ môjho koľajiska bolo toto kontraproduktívne a preto som zostal u ovládania "z ruky", teda prostredníctvom ovládačov Multimaus ( ďalej len "MM" ) a aplikácií nainštalovaných v zariadeniach s OS Android. Ovládanie koľajiska od roku 2018 už prebieha u mňa takmer výlučne pomocou aplikácie z21 ( ďalej len "apk" ), ktorú mám nainštalovanú ako v tablete tak, aj v mobilných telefonoch, pričom približne raz za 3 mesiace si databázu synchronizujem, nakoľko každý modelár je zároveň zberateľ a tak je potrebné databázy doplňovať a aktualizovať. Vyskúšal som si aj novú verziu tejto apk, ale niektoré veci mi nevyhovovali, takže používam naďalej staršiu verziu. Ovládače MM sú však naďalej zavesené pri koľajisku a stále aktívne, pokiaľ by náhodou tri zariadenia Android na ovládanie boli málo....... V súčasnosti už nepoužívam túto apk len k ovládaniu jednotlivých modelov a prestavovaniu výhybiek, ale aj k stavaniu celých vlakových ciest. Zadefinoval som si jednotlivé vlakové cesty ( napr. Kat.Huta - 1.koľaj - Skalina - 2.koľaj - Breznička - 2.koľaj ), takto naprogramovaná cesta má na displeji jediné virtuálne tlačidlo a potom sa už stačí dotknúť prstom displeja a vlaková cesta sa začne stavať. Interval medzi stavaním výhybiek mám už dávno zadefinovaný na 2 sekundy. Pri mojom type koľajiska, kedy sa nachádza popri stenách izby v tvare písmena U, je stavanie veľmi efektné, nakoľko výhybky sa začnú postupne s dvojsekundovými prestávkami prestavovať dookola celej izby, postupne od jednej koncovej stanice k poslednej. 

Ozvučenie krajinky môjho koľajiska

Kedysi dávno jeden slávny človek povedal :

Kúp tie najkvalitnejšie komponenty a poskladaj z nich svoj sen, a ak také nie sú, tak ich navrhni a vyrob.....

V roku 1978 som bol nadšený z toho, že sa mi podarilo "osvetliť interiér" nejakého domčeka na mojom koľajisku, .... čas plynul, plynul... a v roku 2016 som bol nadšený z toho, že mi prvé digitalizované modely vydávajú zvuky prebrané zo svojich reálnych predlôh a čas plynul a plynul.....a o rok neskôr už objekty môjho koľajiska boli osvetlené dekodérmi PeLi, ktoré zabezpečujú, že svetlá nočnej krajinky si "žijú svojim vlastným životom"...... a v roku 2020 sa mi začínali ozývať na dvoch miestach koľajiska po prepnutí vypínača už aj zvuky krajinky .... ale nebolo to ono. Chcel som, aby sa ozvučenie krajinky správalo úplne autonómne, podobne ako svetlá v nočnej krajinke. Základnú myšlienku som mal v hlave už roky, ale akosi som sa nevedel pohnúť ďalej. Prišiel začiatok roka 2024, kedy konečne uzrel svetlo sveta môj koncept ozvučenia celej mojej 120-násobne zmenšenej krajinky, ktorá sa rozkladá pozdĺž stien miestnosti 3,7 x 3,7 m podľa mojich predstáv..... Plánovanie, nahrávanie, mixovanie a ladenie zvukov bolo skutočným relaxom. Chcem sa touto cestou poďakovať môjmu kamarátovi Marian Varga, ktorý mi vyrobil časovače pre zvukové moduly presne podľa môjho zadania, naprogramoval "PIC-ká" podľa môjho programu a predovšetkým mal trpezlivosť s mojim niekoľkonásobným prepracovávaním celého projektu, pokiaľ som nebol spokojný...... Áno, z môjho pohľadu sa jedná o jednoduché riešenie, ktoré beží na 12V=, nakoľko realizácia na platforme DCC by vyšla určite drahšie, ale predovšetkým mi tam prekážali niektoré aspekty takého riešenia...... no a samotné vytváranie zvukových projektov v PC už bolo pre mňa len príjemným relaxom, ktorý som si užíval skutočne naplno / a to až natoľko, že som začal pracovať už na ďalšom leveli....ale o tom zase niekedy nabudúce...... 

Či sa budú objavovať sprievodné zvuky krajinky aj v mojich videách je málo pravdepodobné, nakoľko vo videu je pohľad kamery vždy sústredený len na jedno miesto. Ozvučenie krajinky sa však správa ako 10-kanálové domáce kino, ( s uhlopriečkou obrazu cez 11 metrov... ), preto tento zvukový efekt nie je možné zreprodukovať mimo miestnosť koľajiska.

Ako som postupoval ?

Ako prvé bolo potrebné stanoviť, koľko zvukových modulov budem potrebovať, ich rozmiestnenie v krajinke a zadefinovanie tzv. hlavných zvukov pre jednotlivé moduly. Potom, ako som rozhodol, že moje "Dolby Surround" bude "10-kanálové" , som začal pracovať na časovom diagrame spúšťania jednotlivých zvukových projektov. Toto som si vytvoril v jednoduchom súbore Excel, kde som si preniesol do vizuálnej podoby striedanie a mixovanie jednotlivých zvukových projektov navzájom v rámci celého koľajiska. Časovú os som si najprv urobil len na prvých 10 minút, neskôr som ju rozšíril na prvých 15 minút. Každý zvukový projekt má svoju zadefinovanú dĺžku a čas zapnutia a vypnutia prehrávania projektu. Tieto časy boli potom naprogramované do PIC čipov na časových moduloch. V Excel súbore sú jednotlivé zvukové projekty popísané len tzv. základným zvukom, ktorý sa mal v projekte nachádzať, ale v skutočnosti je každý zvukový projekt mixom mnohých ďalších zvukov a efektov. Samotné zvuky sú kombináciou mojich vlastných nahrávok a voľne dostupných zvukov na internete. 

Pri vzájomnej interakcii jednotlivých projektov som sa snažil najmä o nepravidelnosť, ale aj o to, aby nevznikali miesta, že by nehral ani jeden modul, resp. hralo by naraz všetkých 10 modulov. Úplne ideálny stav som považoval za súčasné prehrávanie min. jedného a max.6 modulov. To sa mi aj podarilo, aj keď myslím, že v nejakej 31. minúte je asi 10 sekúnd ticho, ale to už po koľajisku jazdia dávno lokomotívy. Dôležité je, aby to krátke ticho nenastalo po prehrávaní napr. 6 modulov.....Úplne ideálny stav je taký, aby sa zvukové projekty na časovej osi prelínali.

Keď mi kamarát Marian Varga vyrobil časovače podľa mojich zadaní, mohol som začať tvoriť koncept, ktorý sa mi v hlave rodil už dlho, len som ho z časových dôvodov odkladal. MP3 prehrávače som kúpil v e-shope LaskaKit.cz, rovnako aj reproduktory.

Po otestovaní jednotlivých modulov som si vyrobil akýsi trenažér na kartónovej základni, kde som si všetky moduly zapojil a začal testovať súhru celého projektu po jeho spustení. Neviem, či niekto predomnou niečo podobné robil, ale keď sa celý zvukový projekt po prvý krát "rozbehol", sedel som pri ňom snáď 40 minút...... :)

Ako to u mňa býva, pôvodné zvukové projekty som začal postupne prerábať, doplňovať, vylepšovať ... až som bol spokojný. Výhoda MP3 prehrávačov pre USB/SD/SDHC spočíva v jednoduchej úprave, či výmene zvukového projektu. 

Celý projekt "beží" na 12V jednosmerných, ale viem si predstaviť, že by niekto prišiel s myšlienkou ( Peter Ližica, Josef Němeček ?..... ) niečoho podobného v DCC, ale cena by už asi nebola na úrovni "pár" stovák eur. V súčasnosti sú zvukové moduly už zabudované v koľajisku a počas asi dvoch týždňov som 7 z 10-tich zvukových projektov upravil... 

Ak som niekoho inšpiroval pre sofistikovanejšiu verziu tohto môjho projektu, budem len rád.  :)

Najlepšou inšpiráciou pre stavbu modelového koľajiska je pozorovanie skutočnej železnice ....

         ... alebo, ako som tvoril koľajisko v roku 2016...

...po mnohých koľajiskách, ktoré som postavil na hrubých drevených základoch (to posledné má rozmery 4m x 1,5m v TT ), som sa rozhodol vytvoriť si v rámci relaxu len jednoduchú diorámu za použitia profilového koľajiva a nových technológií v tvorbe krajiny. Vlastne som si chcel vyskúšať všetky pre mňa nové materiály a techniky pri tvorbe modelovej železnice. Najprv vznikol rovný úsek šírej trate s násypom a pár stromčekmi vlastnej produkcie. Návody a inšpirácie som čerpal predovšetkým od skúsených modelárov a z ich webstránok MNITKA, Houmrovy vlaky, Modelový sklípek, Trainmania ap...v sekcii ODKAZY sú linky na ich stránky, za čo im aj touto cestou všetkým ďakujem. Diorámu som postupne zväčšoval bez veľkých cieľov, proste relax do vitrínky.....Základ je tvorený z polystyrénu a styroduru. Chcel som skĺbiť dohromady pevnosť a zároveň ľahkosť. Po vytvorení rovného úseku s násypom kde som sa oboznámil so statickou trávou, som si vyskúšal tvorbu skál zo styroduru. Predtým som modeloval skaly len zo sádry. Neskôr som šírku už funkčnej diorámy rozšíril na 50cm, nakoľko pôvodných 22cm sa mi zdalo málo. No a keď som vytvoril šíru trať, prečo ju neobohatiť o taký estetický prvok ako je tunel. Ani v tuneli moje oblúky neklesajú pod 600mm, čo zaručuje hladkú prechodnosť akejkoľvek lokomotíve ( napríklad parné s viacerými nápravami ), a osobné vagóniky sa v oblúkoch tak "nelámu". https://www.youtube.com/watch?v=gN46M8w63jw                                 Potom som vytvoril úsek s mostom ponad rieku a malou zastávkou pod zrúcaninou hradu. No a prečo si nepostaviť aj jednoduchú stanicu ? Ktorú ? Moja voľba padla na stanicu Breznička, ktorá leží na opačnom konci trate číslo 163 ako Katarínska Huta. Vzhľadom na priestorové možnosti som musel improvizovať a preto sa nejedná o vernú zmenšeninu skutočnej stanice, avšak niektoré prvky som sa snažil zachovať. Tu som si chcel vyskúšať nové výhybky od Tilliga, ktorých jazyky fungujú ako na skutočných výhybkách, teda ohýba sa koniec jazyka využívajúc pružnosť kovu. Prestavníky vedľa takej výhybky by pôsobili rušivo a tak som použil DCC servá Nemeček riadené pomocou dekodera pojezdy.eu. Je to efektné riešenie, ale pomocou klasického multimausu použiteľné len pre menšie stanice...Samotné naprogramovanie jednotlivých serv mi dalo trošku zabrať, ale výsledok stojí za to. Jazyky na výhybkách sa prestavujú pomaly, plynule, radosť na to pozerať. Rozpojovače boli ale problém. Žiadny mi nevyhovoval, tak som si navrhol a postavil vlastné. Sú postavené zo starých BTTB výhybiek. Tiahlo prestavníka som predlžil a na jeho koniec som pripevnil kúsok namoreného drievka, ktoré na koľajisku nepôsobí tak rušivo. Časť BTTB výhybky je tak umiestnená zospodu kolmo na koľajisko. Jednoduchým vysunutím cca o 3-4mm dôjde k rozpojeniu vagonikov. Usporiadanie koľají, výhybiek i rozpojovačov v stanici Breznička som zvolil tak, aby bolo možné po príchode vlakovej súpravy do stanice vykonať prepriahnutie lokomotívy na druhý koniec vlaku.

Na tomto videu je videť prácu rozpojovača v stanici Katarínska Huta https://www.youtube.com/watch?v=RErjhhORDzk&t=316s

No a tak sa dioráma zmenila zo statickej vitrínkovej na funkčnú s perspektívou rozrastať sa, a aj keď nie je tvorená podľa žiadnych noriem ( modulová železnica ), vie prinášať radosť ako ktorékoľvek iné koľajisko väčšie, či menšie .......

jeden prepínač pri servách využívam na napájanie srdcoviek, (jazyky sú napájané stále) druhý prepínač je zatiaľ nevyužitý, chcel by som ho neskôr využiť na indikáciu stavu výhybky

Dekoder od PeLi je skutočne vynikajúci. Nielen, že každé kupé, WC i chodbička majú svoje vlastné osvetlenie, ale umožňuje naprogramovať rôzne programy pre náhodné zapínanie a zhasínanie svetiel v jednotlivých kupé, WC, chodbička ale aj simuláciu rôznych typov osvetlenia, či závislosť osvetlenia na pohybe vagónika ( ak vagóniku priradíte tú istú adresu ako má lokomotíva, potom  - ak stojí v stanici, ľudia nastupujú a vystupujú, takže sa niektoré kupé zhasínajú, niektoré rozsvecujú.... atď.) Koncové svetlá sa dajú vypínať, takže ak nie je vagonik na konci súpravy, koncové svetlá mu nesvietia. Na plošný spoj som však po niekoľkých experimentoch pridal tantalový SMD kondenzátor s kapacitou 330µF, čím sa úplne eliminovali náhodné výpadky v napájaní, - cca 0,5 sekundové výpadky v pohode udrží... toto bol ale problém len vagónikov od Tilliga, ktoré majú napájanie trocha nešťastne riešené... vagóniky od Kuehnu sú na tom lepšie. Ale ako som uviedol, stačil jeden kondenzátor a Tilligy jazdia ako na prehliadke. Výrobcu som kontaktoval.....ale celkove musím riešenie osvetlenia od PeLi pochváliť, som s ním natoľko spokojný, že nič lepšie už ani nehľadám.

Ak je to možné, všetky elektrické kontakty pájkujem.

Všetky elektrické prívody do koľajiska v zásade pájkujem priamo na koľajnicu, aby sa predišlo neskorším problémom pri oxidácii kontaktov a tým nespoľahlivosti pri vedení elektrického prúdu. Na obrázku je vidieť elektrické prívody k výhybke Tillig EW2, napájaná je aj srdcovka výhybky cez prepínač na servopohone a samozrejme aj jazyk výhybky, čím je zaručená úplná spoľahlivosť prívodu elektrického prúdu do lokomotívy aj vagónov. V sekcii VIDEO je možné vidieť výhybku v akcii: https://www.youtube.com/watch?v=EdctEVWPslQ  

Modelová  mierka

Alfou a omegou rohodovania každého modelára, najmä však železničného je výber mierky. Je to skutočne ten najzákladnejší problém, ktorý musíte rozlúsknuť  ako prvý, až potom môže prísť na radu výber epochy, správy dráhy, či výber trakcie s ohľadom na typ koľajiska. Výber tej najvhodnejšej mierky súvisí samozrejme s priestorom, ale aj s množstvom voľného času, skúsenosťami modelára, resp. odhodlaním do akých detailov som ochotný a schopný ísť. Množstvo detailov, ktoré postačuje v mierke N, nebude určite stačiť v TT a pokiaľ mierite do väčších mierok, určite bude potreba pracovať s väčším množstvom detailov, ale aj ich lepším prevedením, inak by sa jednalo len o nafúknutú detskú hračku.  Mám za sebou za tých viac ako 40 rokov s modelovou železnicou veľa postavených koľajísk, viac či menej vydarených, ktoré však trpeli jedným prívlastkom - vláčkodrom. ( Predposledné koľajisko malo rozmery 4x1,5m a bola na ňom jedna väčšia stanica, dve menšie a jedna koncová. Tunely, mosty, rušňové depo atď... ) Nakoľko modelár dospel a vyrástol z "elektrického vláčika" pod vianočným stromčekom je asi najlepšie vidieť na polomeroch oblúkov. Jednoduché ? Verte, že pre drvivú väčšinu modelárov je to základný problém a rovnako to bol problém aj pre mňa. Preto som dlho experimetoval za použitia flexi koľajníc s rôznymi polomermi. Problém má vizuálnu a technickú stránku. K tej vizuálnej len toľko, že napr. pokiaľ vychádza stred vozňa mimo koľajnice pri pohľade zhora, asi to nebude modelové..... Po technickej stránke na menších polomeroch trpia nielen kinematiky, ale hrozí aj zaháknutie nárazníkov a vykoľajenie, väčšie opotrebenie niektorých častí prevodov od motora a taktiež sú všetky spojnice a ojnice rozvodov najmä viacnápravových parných lokomotív nadmerne namáhané, čo skracuje ich životnosť, ako u kovových tak u plastových atď. A tak som si po mnohých testoch s rôznymi lokomotívami a vozňami stanovil minimálny polomer oblúku v mierke TT na 600mm ( R600 ). Ak máte možnosť toto číslo ešte zväčšiť, smelo do toho ! Pre väčšie modelové mierky by to malo byť ekvivalentne viac, pre menšie môže byť menej.

Segmenty  koľajiska

V októbri 2019 som rozhodol o vybudovaní nového segmentu, ktorý nahradí segment Podhradie. Segment Podhradie s riekou ponad most, osvetlenou zrúcaninou hradu a malou zastávkou bude musieť prejsť určitou rekonštrukciou ak by sa niekedy vrátil do celkového layoutu. Na jeho miesto by mal prísť nový segment, ktorého okrajové profily budú totožné, ale na jeho ploche by mala vyrásť výhybňa umožňujúca križovanie vlakov z Brezničky do Katarínskej Huty. Segment dostal pracovný názov Skalina, ktorý paradoxne súvisí s Katarínskou Hutou, avšak bližšie vysvetlenie presahuje rámec totho príspevku. Pri dodržaní rozumných polomerov oblúkov a použití modelových výhybiek EW2 bolo zrejmé, že žiadna veľká stanica tam nemôže vyrásť. Medzi stanicami Breznička a Katarínska Huta sa nachádza v reále aj stanica Cinobaňa, ktorá v minulosti umožňovala križovanie vlakov, avšak priestor, ktorý som mal k dispozícii neumožňoval vybudovanie verného modelu stanice a tak som pristúpil k takémuto kompromisu, že tam vznikne fiktívna stanica. Avšak dispozičné riešenie koľají umožňovalo ešte čosi viac, ako len obyčajnú výhybňu.  Aby to však nebolo preplnené, bolo treba držať uzdu fantázii na uzde ( čo je pre väčinu modelárov problém ). A tak tam vyrástlo len malé depo,  vychádzajúc z predlohy v stanici Kokava nad Rimavicou. Nakoľko prevádzkujem parné aj dieselové lokomotívy ( 3. a 4. epocha ) stalo sa depo kompromisom pre obidve trakcie a tak tam vyrástlo zbrojenie naftou, ale na zbrojenie uhlím už neostal priestor, lebo to by si vyžadovlo spolu s popolovou jamou a montážnou jamou už omnoho väčší priestor. Jedná sa  o malé depo pre jednu dieselovú lokomotívu, avšak svojou konštrukciou zapadá do obdobia, keď cez Skalinu prejde aj nejaká tá parná lokomotíva.

Segment  Skalina

Všetky budovy obsahujú separátne osvetlenie každej miestnosti, v hostinci je navyše vždy horiaci krb a v depe sa striedajú zvárači v montážnej jame i v dielni. Na osvetlenie krajinky používam dekodery Petra Ližicu - PeLi. Pomerne dlho mi trvalo naprogramovanie dekoderov, ktoré umožňujú náhodné osvetľovanie a zhasínanie rôzne definovaných svetiel, než som to dotiahol do štádia, ktoré sa mi subjektívne páči. Teraz si koľajisko žije v noci už svojim vlastným životom.....

Rekonštrukcia tunelového segmentu

Na segmente Šíra trať vznikla zastávka

Tvorba zvukových projektov pre krajinku

Simulátor ozvučenia krajinky počas výroby a testovania

Krátke demonštračné video, celý systém spúšťam jediným tlačidlom, pričom prehrávanie môže trvať aj celý deň ...   :)

                                                                                                                         ... pokračovanie nabudúce, keď bude niečo nové na mojej Lokálke TT - IT ...